Plemenárska práca (3)

Vložené 04.04.2020

Čiastočne sa touto problematikou zaoberám v časti Kanáriky a ich chov a v časti Genetika. Sú tam podrobne vysvetlené témy spôsobu hniezdenia ako aj otázka biorytmu.

Plemenitba je reprodukčný a plemenársky proces, ktorý vedie k zabezpečeniu budúcich kvalitných generácií. Vychádza z plemennej príslušností párovaných  zvierat medzi sebou a stanovuje ostrú hranicu medzi čistokrvnou plemenitbou a krížením. Plemenitba využíva metódy:

● zootechnické, t.j. čistokrvnú plemenitbu (náhodné párenie, líniovú a medzi líniovú plemenitbu, osvieženie krvi, príbuzenskú plemenitbu), kríženie (úžitkové, pozmeňovacie a medzidruhové),

● genetické, ktoré využíva podobnosť rodičov a potomkov (príbuzenská a líniová plemenitba, pozmeňovacie kríženie a iné) a okrem toho využíva aj iné metódy, ktoré tu nebudeme rozoberať, nakoľko sa medzi kanárikmi nevyužívajú alebo azda len málo (kríženie medzidruhové, spätné, jedno plemenné, viac plemenné).

Vysvetlíme si tu niektoré spôsoby plemenitby, výber jedincov, a teda plemenný výber a zostavenie chovných párov, vedenie evidencie o chove a povieme si i o tom, či by sa mal viesť rodokmeň aj pri kanárikoch a čo je to tzv. kniha držby a chovu  alebo kmeňová kniha.

Pri plemenitbe sa môžu objavovať okrem kladných javov (rôzne druhy farebných aberantov, zlepšil sa typ, postava a pod.) i javy záporné (neplodnosť, slabá znáška, neschopnosť odchovávať svoje mláďatá, zlý zdravotný stav i kondícia). Upozorňujem na tieto skutočnosti preto, aby  si chovateľ nemyslel, že v plemenitbe ide všetko tak, ako má ísť a že sa nevyskytujú žiadne negatíva a problémy. Práve zlepšenie vo svojich chovoch môžeme dosiahnuť len vhodnou plánovanou plemenitbou, ktorá sleduje určité ciele, ku ktorým sa chceme dopracovať.

Spôsoby plemenitby

Pri chove kanárikov môžeme využívať niekoľko spôsobov plemenitby. Poznáme  plemenitbu nepríbuzenskú, príbuzenskú,  líniovú, čistokrvnú, osvieženie krvi a kríženie. Líniová plemenitba sa nazýva aj  plemenitba v rámci rodiny.

Nepríbuzenská plemenitba

Pri tejto plemenitbe párime vždy navzájom nepríbuzné kanáriky. Nepríbuzenská plemenitba je taká forma plemenitby, pri ktorej použitý rodičovský pár nemá spoločného predka v piatich po sebe nasledujúcich generáciách. Je to najobyčajnejšia metóda bez výrazných nedostatkov, ale i predností. 

Príbuzenská plemenitba

V príbuzenskej plemenitbe sa používajú partneri, ktorí sú navzájom príbuzní. Podľa stupňa ich príbuznosti hovoríme o úzkej (pokrvnej), blízkej (miernej) a vzdialenej príbuzenskej plemenitbe. Pri príbuzenskej plemenitbe sa koncentrujú prednosti, ale i nedostatky. Preto pri tomto spôsobe plemenitby treba vyberať partnerov bez zjavných i skrytých chýb, sledovať ich potomstvo  a použiť z nich len najlepšie jedince. Len čo by sa objavili náznaky oslabenia konštitúcie, treba použiť nepríbuzenskú plemenitbu. Pri tejto plemenitbe považujeme za príbuzné také jedince, ktorí mali  za posledných  päť rokov spoločného predka. Šiesta generácia sa za spoločného predka už neráta.

Párením rodičov s deťmi a súrodencov medzi sebou sa vlastnosti a znaky znásobujú a ustália. Teda príbuzenskou plemenitbou dosiahneme ustálenie požadovaných znakov a vlastností kanárikov. Ale treba tu pamätať na to, že tak sa upevnia všetky vlohy, teda dobré i zlé. Pri výbere jedincov pre príbuzenskú plemenitbu musíme byť veľmi nároční. Najužšiu príbuzenskú plemenitbu (rodičov s deťmi) môžeme použiť len vtedy, keď sme si istí, že jedince sú zdravé a dobre vyvinuté. V opačnom prípade sa dopracujeme k negatívnym javom, k degenerácii u odchovaných mláďat.

Podľa príbuzností navzájom spárených zvierat rozoznávame niekoľko stupňov príbuzenskej plemenitby.

Najužšia príbuzenská plemenitba, pri ktorej sa paria rodičia s deťmi a súrodenci navzájom medzi sebou.

Mierna príbuzenská plemenitba, pri ktorej sa pária netere so strýkom, pravnučky s pradedom a sesternice s bratrancami.

Vzdialená príbuzenská plemenitba, pri ktorej sa paria vnuci s pravnučkami a naopak.


Líniová plemenitba

Rodina je skupina geneticky navzájom príbuzných jedincov, ktoré pochádzajú od jedného spoločného predka. Spoločný predok alebo predkovia sa vyskytujú v prvých štyroch až piatich generáciách. Rodina sa považuje sa za základnú jednotku v plemenárskej práci. V líniovej plemenitbe sa používajú jedince, ktorí sú príbuzní jedným i viacerými spoločnými predkami a majú spoločné niektoré genetické znaky. Podľa potomstva potom preverujeme, ktorá kombinácia dala časť mláďat podobných kvalít, aké mal v genotype  i fenotype vynikajúci jedinec.

Cieľavedomé vytváranie skupiny zvierat, ktoré takto vznikajú a vyznačujú sa ustálenosťou požadovaných znakov, nazývame plemenné línie. Pojmom línia sa rozumie skupina zvierat určitého plemena a rôzneho stupňa príbuznosti, ktorá sa vyznačuje dedičnou ustálenosťou požadovaných plemenných znakov. Touto metódou plemenitby sa dá v chove najviac získať, ak chovateľ dokonale pozná plemenný materiál, s ktorým pracuje. Musí dokonale poznať nielen jeho prednosti, ale aj jeho nedostatky, ktoré sa práve pri tejto metóde odhaľujú. Podmienkou by však malo byť, aby sa nechávali celé odchovy, pretože inak nie sú informácie získané o potomstve úplné.

Čistokrvná plemenitba

Pri čistokrvnej plemenitbe sa pária jedince, ktoré patria k rovnakému plemenu. Praktizuje sa v prípade, kedy chceme dosiahnuť upevnenie, ustálenie určitých znakov a vlastností v rámci druhu, plemena či farby. Čistokrvná plemenitba  s prísnou, systematickou a  precíznou selekciou prináša rovnorodosť charakteristických vlastností a znakov.

Osvieženie krvi

Keď sa v plemenitbe použijú z cudzieho prostredia nepríbuzné jedince, prípadne jedince so zvláštnymi vlastnosťami, hovoríme o osviežení krvi. Osvieženie krvi môže byť všeobecným pravidlom, pretože je to najistejší spôsob udržania a stabilizácie životaschopnosti a konštitučnej pevnosti chovu. V kmeňových chovoch má byť zásadou, že to, čo je dobré vymieňame len vtedy, ak ho môžeme nahradiť lepším. Osviežením krvi sa snažíme udržiavať, stabilizovať a upevňovať svoju chovnú základňu, ktorá sa nám v chove zúžila alebo sa v našom chove zhoršili  požadované znaky a vlastnosti kanárikov. Ide o cudzí chovný materiál  s neznámou dedičnosťou, ktorý môže prípadne aj zhoršiť kvalitu chovu. V tomto sa prikláňam k tomu, že keď chcem niečo doplniť do chovu, tak radšej samcov, ako samice. Žiadny predávajúci chovateľ vám nepovie, že jeho samica či matka, nesedí dobre na násade alebo, že nekŕmi resp. slabo kŕmi svoje potomstvo. Okrem toho, v rámci osvieženia krvi snažíme sa hľadať také jedince, ktoré majú spoločné vlastností s jedincami našimi. Tieto jedince si musíme starostlivo vybrať a v získanom potomstve ich zároveň musíme preveriť.

Kríženie

Kríženie je spôsob plemenitby, pri ktorom sa pária jedince patriace dvom rôznym plemenám.  Výsledok sa nazýva kríženec alebo hybrid. Pri kanárikoch je to každé párenie nielen medzidruhové, teda i vzájomné rôznych farieb, skupín, plemien (napr. farebných a postavových kanárikov medzi sebou) a kresieb. Kríženec, ktorý sa v genotype líši v jednom znaku sa nazýva jednoduchý kríženec  alebo monohybrid. Ak sa líši vo viacerých znakoch hovoríme o dvoj, troj, štvorhybridoch či polyhybridoch, ak ide o mnohonásobného kríženca. Z praxe vieme, že práve krížením sa vyšľachtili nové mutácie a plemená. Takto vznikli a vznikajú i teraz niektoré plemená kanárikov.

Výber jedincov

Najjednoduchšie to majú vtáky v prírode. Tam dochádza v rámci druhu k prirodzenému výberu a len výnimočne by sa skrížili jedince druhovo nepríbuzné. Tomuto výberu vďačíme za veľké bohatstvo živočíšnych a rastlinných foriem. Výberom sa zachováva v prírode len to, čo vyhovuje daným životným podmienkam.

Umelý výber v chove kanárikov je základom ich vývoja a je nevyhnutný v procese     šľachtenia  znakov a vlastností kanárikov, pre ktoré ich chováme. Výberom stále lepších  jedincov sa v každej generácii zachováva a zlepšuje dedičný základ. Pri každom plemene kanárikov sa pri výbere zameriavame na určité vlastnosti. Pri spevavých kanárikoch to bude prevažne bezchybný spev, pri farebných prevažne sýtosť farby a kresba, charakteristické znaky podľa štandardu a jednoliatosť a pri postavových kanárikoch to bude prevažne typ, postava, operenie a požadovaný pracovný (výstavný) postoj. Sú aj iné atribúty, ktoré si je potrebné všímať, ale toto by mali byť tie základné.

Aby sme od kanárikov odchovali také potomstvo, aké chceme mať, musíme výber chovných párov vykonať svedomito a presne na základe plemenných záznamov a ak máme, tak i rodokmeňov až do piatej generácie. Úspešný chovný pár alebo chovná skupina môžu vzniknúť len z kvalitných plemenných vtákov. Každý jedinec zaradený na plemenitbu musí pochádzať zo zdravého chovu a musí byť zdravý, pretože len od takéhoto kanárika možno očakávať zdravé a vitálne potomstvo. Pri výbere zisťujeme percento vynikajúcich i priemerných a podpriemerných jedincov. V tomto prípade potom robíme výber podľa priemeru. Treba sa pridržiavať tej zásady, že na kvalite potomstva sa v rovnakej miere podieľa samička aj samček. Jedincov na plemenitbu vyberáme až vtedy, keď dospeli a keď sa pri nich už v plnej miere prejavili všetky znaky a vlastnosti, ktoré chceme šľachtiť. Či bol výber správny, zistíme až na odchovanom potomstve.

Vek kanárikov pri výbere je tiež rozhodujúci. Vybrané jedince nemajú mať menej než 10 mesiacov a viac než 5 rokov. Výnimku však robíme aj podľa vyspelosti každého jedinca. Zistilo sa, že veľmi mladé alebo veľmi staré jedince biologicky ustupujú svojim partnerom stredného veku. Preto je väčší predpoklad, že sa v kmeni niektorá vlastnosť alebo znak zlepšia keď bude partner zlepšovateľ vyspelý a v najlepšom veku.

Je správne, keď z celkového počtu plánovaných plemenných dvojíc tvoria 2/3 jednoročné páry a zvyšok staršie páry, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch v plemenitbe osvedčili. Vyberáme životaschopné jedince s dobrou stavbou tela, hustým operením a dobrými povahovými vlastnosťami.  Pri výbere vyraďujeme kanáriky (pri farebných) so škvrnami. Je to genetická chyba, ktorá by sa prenášala na budúce generácie. Samce a samičky  majú byť znášanlivé, pritom však temperamentné. Temperament sa prejavuje rýchlosťou reagovania na vnútorné  a vonkajšie  popudy. Samce s týmito vlastnosťami sú dobrými spevákmi a majú dobrú schopnosť pri oplodňovaní vajíčok. Samičky s týmito vlastnosťami zas veľmi dobre vykonávajú svoje materské povinnosti. Vyberáme jedince dostatočne veľké, silné, veľkosť samíc zaručuje dobrú znášku správne veľkých vajíčok, z ktorých sa liahnu silné mláďatá. Je však aj tu niekedy riziko, že robustné samice, keď sú svedomité pri zahrievaní mláďat, môžu ich zmrzačiť.  Agresívne vtáky do chovu nezaraďujeme a snažíme sa pri zostavovaní chovných párov prihliadať aj na to, aký je  kanárik po povahovej stránke. Prednosť dávame cholerickému typu pred ostatnými typmi.

Zhrniem niekoľko postrehov, ktoré sme si rozobrali:

● Samice do chovu zaraďujte z vlastných chovov, lebo u nich dobre poznáte okrem fenotypu i genetický základ a hlavne ich predpokladané vlastnosti.

● Vyraďte všetky vtáky so škvrnami, lebo je viac než isté, že od takého páru, aj keď nebudú mať viditeľné škvrny, časom sa v potomstve objavia. To platí aj o ich potomstve.

● Samice do chovu zaraďujte len dostatočne veľké, ktoré znášajú veľké vajíčka, lebo tu je predpoklad, že sa budú liahnuť zdravé a silné kanáriky. Samice malé a tie, ktoré znášajú malé vajíčka z chovu vyraďujte.

● Nezaraďujte do chovu príliš mladé samice. Samica musí mať minimálne 10 mesiacov až 1 rok. Mladšia samica ako 10 mesiacov nie je dostatočne vyspelá, neupraví si dobre hniezdo, znáša vajíčka mimo hniezdo, po krátkom čase môže zanechať násadu či po vyliahnutí mláďat ich nekŕmi dostatočne a tie napokon do 10 dní hynú.

● Pri nakupovaní chovných kanárikov kupujte len od chovateľov, ktorých dobre poznáte a ste presvedčení, že vás nepodvedú. Niekedy aj toto nemusí byť pravidlo. Z vlastných skúseností viem, že to nemusí vždy platiť. Kúpil som si od známeho špičkového chovateľa tri kanáriky a neodchoval som od nich nič. Možno práve preto, že vtáky, ktoré som si vybral ja, mi nechcel predať, ale ponúkol mi iné.

● Nekupujte vtáky, ktoré ste si nevybrali vy, ale vám ich ponúkol predávajúci. Nie vždy to musí platiť, ale vo väčšine prípadov je to tak.

● Pri nákupe vtákov nepozerajte na ich cenu ak je dobrá kvalita, ale radšej kúpte menej vtákov, ako ste pôvodne chceli. Niekedy menej znamená viac.

● V chove si vytvorte niekoľko kmeňov, lebo tak máte záruku, že niekoľko rokov po sebe vystačíte s tým čo máte a nemusíte míňať na neznáme vtáky finančné prostriedky.

● Nekupujte za každú cenu to čo vidíte. Nie vždy platí, že fenotyp = genotyp. Nechajte si pri nákupe od kupujúceho doložiť, akých predkov malo potomstvo. Každý seriózny chovateľ si vedie o svojom chove záznamy. Kto tak nerobí je priekupník a nie chovateľ.

● Ak sa vám v chove vyskytne niečo výnimočné s čím ste nerátali, nezbavujte sa toho, s výsledkom trochu popracujte a majte na pamäti, že kobaltové kanáriky boli vyšľachtené náhodne tým, že v chove chovateľa sa v hniezde vyskytlo jedno mláďa celkom odlišné od ostatných a nakoniec s jeho využitím v chove vyšľachtil kobaltové farebné kanáriky.

Týchto desať bodov si môžete uložiť na viditeľné miesto a viesť ich ako desatoro chovateľa kanárikov. Moje  doterajšie skúseností ma o tom veľakrát presvedčili. Nech si každý chovateľ vytvorí vlastné osvedčené kritéria a podľa nich nech sa riadi tak, aby ho doviedli v chove kanárikov k vytúženému cieľu.

Dôležitým kritériom pre plemenný výber je pôvod zvierat, pretože mláďatá od svojich rodičov získavajú ich vlastností, ktoré je potrebné určitým spôsobom zaznamenávať. V serióznych chovoch kanárikov chovatelia venujú opodstatnenú pozornosť vedeniu takýchto záznamov, ktoré sú vedené spôsobom chovných listov. Takéto chovné listy si vedú prevažne chovatelia spevavých kanárikov. Vedú si v nich podrobné záznamy o jednotlivých spevných úsekoch, o ich kvalitách i chybách. V záznamoch sa okrem názvu kanárika eviduje číslo klietky, číslo obrúčky a farebná aberácia.  Záznamy v chovných listoch obsahujú počet vajíčok v jednotlivých znáškach, počet vyliahnutých a odchovaných mláďat podľa pohlavia, farby, štiepení farieb a pod. Podľa týchto záznamov môže chovateľ vypísať kedykoľvek rodokmeň pre každého odchovaného kanárika, čo má veľký význam pri zisťovaní fenotypu a genotypu predchádzajúcich generácií pri ďalšej šľachtiteľskej práci vo svojom chove, alebo pokračovaním v chove iného chovateľa, ktorému kanárika predal.

Evidencia v chove kanárikov

Každý poriadny chovateľ, ktorý sa venuje chovu kanárikov seriózne by si mal viesť záznamy o svojich chovoch, aby mal prehľad a vedel kedykoľvek doložiť pôvod svojich zverencov, pokiaľ bude o to požiadaný. Ja si takéto záznamy vediem od doby, kedy som sa začal venovať kanárikom profesionálne, teda od roku 1984. Založil som si pre svoj chov tzv. Knihu držby a chovu, v ktorej si vediem podrobné záznamy. Dňom, kedy som začal chovať jaspisových farebných kanárikov som si pre tieto vtáky začal viesť, okrem uvedenej knihy i rodokmene.

Klady:

Nedostatky:

Odporúčania:

Počet odchovaných mláďat:

                                                             Záznam z Knihy držby a chovu – možný vzor.

Dôležitým kritériom pre plemenný výber je pôvod zvierat, pretože mláďatá od svojich rodičov získavajú ich vlastností, ktoré je potrebné určitým spôsobom zaznamenávať. V serióznych chovoch kanárikov chovatelia venujú opodstatnenú pozornosť vedeniu takýchto záznamov, ktoré sú vedené spôsobom chovných listov. Takéto chovné listy si vedú prevažne chovatelia spevných kanárikov, kde si vedú podrobné záznamy o jednotlivých spevných úsekoch, o ich kvalitách i chybách. V týchto záznamoch sa okrem názvu kanárika na ktorom sa eviduje číslo klietky, číslo obrúčky a farebná aberácia.  Záznamy v chovných listoch obsahujú počet vajíčok v jednotlivých znáškach, počet vyliahnutých a odchovaných mláďat podľa pohlavia, farby, štiepení farieb a pod. Podľa týchto záznamov môže chovateľ vypísať kedykoľvek rodokmeň pre každého odchovaného kanárika, čo má veľký význam pri zisťovaní fenotypu a genotypu predchádzajúcich generácií pri ďalšej šľachtiteľskej práci vo svojom chove, alebo pokračovaním v chove iného chovateľa, ktorému kanárika predal.

Registračné obrúčky

Každý registrovaný odchovaný kanárik má byť opatrený registračnou obrúčkou, ktorá obsahuje , okrem bežného poradového čísla i  rok uliahnutia a krajina pôvodu. Tieto údaje si chovateľ zaznamenáva do plemenných záznamov, preto obrúčky slúžia na označenie odchovaných mláďat a zároveň sú dokladom vlastníctva chovateľa a evidovaného chovu. Na základe týchto záznamovmôžeme neskôr zistiť, od ktorých rodičov kanáriky pochádzajú, čo je dôležité pri ich výbere na ďalší. V dnešnej dobe takto označujú kanárikov i chovatelia, ktorí nie sú organizovaní v SZCH. Na burzách sa už dnes bežne dajú zakúpiť. Obrúčky sú potrebné i z hľadiska výstavníckej činnosti, aby sa mohol na výstave zúčastniť.

Kanárikom navliekame registračné obrúčky z hliníka. Veľkosť obrúčky je stanovená podľa plemena od priemeru 2,5 mm do 3,2 mm, podľa toho, či je to postavový, alebo farebný kanárik, spevavý kanárik alebo kríženec, či zástupca európskej fauny. Mláďatám navliekame obrúčky spravidla na siedmi deň po vyliahnutí (± 1 deň podľa plemennej príslušnosti), vtedy, keď ich trus prepadáva cez okraj hniezda. Samička v tom čase už kanárikom hniezdo nečistí a preto nie je predpoklad, žeby mohla vtáčika z hniezda vyhodiť.

Obrúčku kanárikom navliekame podľa spôsobu uvedeným na obr. 17, pritom musíme dávať pozor, aby sme mu nepoškodili nožičku alebo prsty.                                                                                          Navliekanie obrúčky.

(POKRAČOVANIE)

nasledujte nás